Bloghttp://petersykora.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskOperácia - časť 2 (petersykora) Pomaly som šiel k jediným dverám, vedúcim na druhé poschodie. Zozadu ma istil veliteľ, strany Charlie a Miles. Približoval som sa k dverám pomaly, meter za metrom. Boli sme pri dverách.Wed, 27 Dec 2006 17:07:37 +0100http://petersykora.blog.sme.sk/c/74746/Operacia-cast-2.html?ref=rssOperácia - časť 1 (petersykora)Bola sparná augustová noc. Digitálky na mojom nočnom stolíku vyžarovali do tmy zeleným svetlom čas 23:00. Nemohol som zaspať. Práve som sa vrátil z policajného seminára jednotiek rýchleho nasadenia vo Washingtone a fajnovo som si pospal v lietadle. Vlastne som si dobre pospal aj na seminári, pretože naša Los Angeleská jednotka bola v podstate priekopníkom všetkých noviniek v tejto brandži, takže som so všetkým bol oboznámený už pred peknými pár týždňami.Thu, 12 Oct 2006 18:40:41 +0200http://petersykora.blog.sme.sk/c/65505/Operacia-cast-1.html?ref=rssPrvé milovanie (petersykora)Bol upršaný večer. Pršalo celý deň predtým a nevyzeralo, že by ten dážď chcel prestať. Nevadilo Jej to. Mala rada dážď. Najradšej ho mala, keď bola s Ním a spolu tancovali pomedzi dažďové kvapky. Za najromantickejšie považovala, keď sa s Ním bozkávala a dažďové kvapky ich oboch akoby zlievali dohromady. Keď už bola premočená do nitky a triasla sa od zimy, On si vždy vyzliekol svoju bundu a Ju do nej zababušil. Potom spolu utekali k Nemu domov, kde si dali horúceho čaju a potom pokračovali v tom, čo začali vonku medzi kvapkami.Thu, 20 Jul 2006 18:52:24 +0200http://petersykora.blog.sme.sk/c/55898/Prve-milovanie.html?ref=rss2-Prvé stretnutie (petersykora)Stále tomu nedokázal uveriť. Jednoducho sedel v autobuse na ceste do mesta a bez ohľadu na reakcie spolucestujúcich len neveriacky krútil hlavou. Neuveriteľné sa však už za pár chvíľ malo stať skutočnosťou. Sníval o tom vyše dvoch rokov.Mon, 19 Jun 2006 18:49:24 +0200http://petersykora.blog.sme.sk/c/52591/2-Prve-stretnutie.html?ref=rss1-Sen (petersykora)Vietor sa preháňal nekonečnou rovinou. Hral sa s opadaným lístí, hrajúcim farbami jesene. Červené a žlté listy sa vo vzduchu naháňali ako neposlušné motýle. Jemný vánok pohládzal zelenu, rannou rosou pokrytú trávnatú pokrývku. V každe striebristej kvapôčke rosy rodili sa prvé lúče vychádzajúceho slnka. Ranný vetrík pohrával sa Jej s vlasmi. Tými nádherne hebkými, mierne vlnitými, krásnymi dlhými hrdzavými vlasmi, zakrývajúcimi celý chrbát až po štíhly, dokonalý driek. Vietor sa maznal so záhybmi Jej bielych šiat, bielych ako čerstvo napadnutý, prvý novembrový sneh. Vyzerala ako anjel. Bola anjel. Anjelsky krásna, stála uprostred panenskej prírody, hľadiac na nezabudnuteľný východ slnka. Slnko, darca života, nesmelo vykúkalo spoza horizontu a ožarovalo okolie svojimi mladými, červenými lúčmi.Tue, 09 May 2006 18:18:40 +0200http://petersykora.blog.sme.sk/c/47667/1-Sen.html?ref=rss